Mesto Prešov patrí medzi najväčšie mestá na východnom Slovensku a je známe svojou bohatou históriou, kultúrnou rozmanitosťou aj pestrou skladbou obyvateľstva. Práve táto rozmanitosť sa odráža aj v priezviskách, ktoré obyvatelia mesta nosia. Napriek veľkému počtu rôznych mien však jedno priezvisko v Prešove dlhodobo vyčnieva.

Načastejšie priezvisko

Podľa dostupných verejných rebríčkov a údajov z evidencie obyvateľov je najčastejším priezviskom v Prešove priezvisko Balog (Balogová). Toto priezvisko nosia stovky (aktuálne 482) obyvateľov mesta, čím sa stabilne umiestňuje na prvom mieste medzi všetkými priezviskami v Prešove.

Ďalšie veľmi frakventované priezviská v Prešove

Hoci Balog vedie rebríčky, medzi najčastejšie priezviská v Prešove patria aj ďalšie známe mená, napríklad:

Varga / Vargová (422)
Hudák / Hudáková (403)
Sabol / Sabolová (366)
Lukáč / Lukáčová (307)

Tieto priezviská sú typické nielen pre Prešov, ale aj pre širší región východného Slovenska.
Priezviská nie sú len administratívnym údajom. Sú dôležitou súčasťou identity mesta a odrážajú jeho históriu, migráciu obyvateľstva aj kultúrne vplyvy. Skutočnosť, že v Prešove dominuje práve priezvisko Balog, vypovedá o dlhodobom osídlení a kontinuitách miestnych rodov.

Etymológia a pôvod priezviska „Balog“

Priezvisko Balog patrí medzi staré a regionálne výrazné priezviská, ktorých pôvod siaha hlboko do stredoveku. Jazykovedci a historici sa zhodujú, že ide o meno s viacerými možnými pôvodmi, ktoré sa navzájom nevylučujú.

Najčastejšie sa priezvisko Balog odvodzuje zo staromaďarského slova „balog“, ktoré znamenalo ľavý, ľavoruký alebo nemotorný. V minulosti bolo bežné, že ľudia dostávali prímenia podľa telesných znakov, správania alebo odlišností. Označenie „balog“ mohlo pôvodne slúžiť ako prezývka osoby, ktorá bola ľavoruká alebo sa nejako odlišovala od väčšiny. Takéto prezývky sa postupne zafixovali ako dedičné priezviská.

Ďalšou možnosťou je miestny (toponymický) pôvod. Na území dnešného Slovenska aj Maďarska sa v minulosti vyskytovali osady a oblasti s názvom Balog / Balogh / Balogd, prípadne s podobným koreňom. V tomto prípade priezvisko označovalo: „človek pochádzajúci z Balogu“.

Etymológia a pôvod priezviska „Varga“

Priezvisko Varga patrí medzi frekventované antroponymá v strednej Európe, najmä na území Slovenska, Maďarska a priľahlých regiónov. Z hľadiska onomastiky ide o profesionálne (remeselné) priezvisko, ktorého vznik súvisí s pomenovaním povolania v stredovekom spoločenskom usporiadaní.

Etymologickým zdrojom priezviska Varga je maďarské apelatívum varga, ktoré označovalo garbiara, kožiara alebo obuvníka, teda remeselníka spracúvajúceho kožu a vyrábajúceho kožené výrobky. V období stredoveku patrili kožiari a obuvníci medzi dôležité mestské remeslá.

Označenie varga pôvodne fungovalo ako označenie povolania, ktoré sa v rámci procesu antroponymizácie stalo stabilným rodovým menom. Vznik priezviska Varga možno časovo zaradiť do obdobia: 13.–15. storočia v mestskom prostredí, 15.–16. storočia vo vidieckych oblastiach. Proces premeny profesijného označenia na dedičné priezvisko bol zavŕšený stabilizáciou rodových mien v ranom novoveku.

Etymológia a pôvod priezviska „Sabol“

Priezvisko Sabol (historicky aj Szabol) patrí medzi staršie antroponymá rozšírené najmä na východnom Slovensku. Z hľadiska onomastiky ide o priezvisko patronymického pôvodu, ktorého základom je osobné meno, pričom jeho etymológia súvisí s biblicko-latinskou mennou tradíciou sprostredkovanou cirkevným prostredím.

Najpravdepodobnejším etymologickým zdrojom priezviska Sabol je osobné meno Šebastián (lat. Sebastianus, gr. Sebastós – „ctihodný, vážený“). V ľudovej a nárečovej reči došlo k jeho hypokoristickému skracovaniu a fonetickým obmenám, z ktorých vznikli podoby: Šebo / Sebo, Sabol, Szabol. Takéto skrátené a modifikované formy osobných mien boli bežným základom pre vznik dedičných priezvisk, najmä v období, keď bolo potrebné rozlíšiť jednotlivcov s rovnakým krstným menom.

Priezvisko Sabol je výrazne koncentrované v regiónoch Šariša, Zemplína a severného Spiša. Pôvodne individuálne označenie „syn Sabola / Šebastiána“ sa postupne zmenilo na stabilné rodové meno. Toto rozšírenie korešponduje s: historickým vplyvom cirkevnej latinčiny, slovensko-maďarským jazykovým kontaktom, stabilným osídlením miestneho obyvateľstva.

Etymológia a pôvod priezviska „Lukáč“

Priezvisko Lukáč patrí medzi veľmi rozšírené antroponymá na Slovensku, najmä v stredných a východných oblastiach. Z onomastického hľadiska ide o patronymické priezvisko, ktorého základom je osobné (krstné) meno Lukáš.

Etymologickým zdrojom priezviska Lukáč je osobné meno Lukáš, ktoré pochádza z latinského Lucas, resp. z gréckeho Loukas. Pôvodný význam mena sa zvyčajne vykladá ako: „muž z Lukánie“ (oblasti v južnej Itálii), prípadne v širšej kresťanskej interpretácii ako meno spojené s evanjelistom Lukášom. Meno Lukáš bolo na území Slovenska rozšírené predovšetkým vďaka kresťanskej a biblickej tradícii, čo výrazne prispelo k jeho frekvencii v stredovekom mennom systéme.

Priezvisko Lukáč vzniklo pripojením slovotvornej prípony -áč k mennej báze Luk-. Prípona -áč má v slovenskej antroponymii výraznú patronymickú funkciu a označuje: „syna Lukáša“ alebo „človeka patriaceho k Lukášovi“ Ide o bežný slovotvorný postup, porovnateľný s priezviskami ako Juráč, Pavláč či Janáč. Moderná slovenská forma Lukáč je výsledkom pravopisnej stabilizácie v 19.–20. storočí.

Etymológia a pôvod priezviska „Hudák“

Priezvisko Hudák patrí medzi frekventované antroponymá na Slovensku, s výraznou koncentráciou najmä v severných a východných oblastiach. Z hľadiska onomastiky ide o profesionálne priezvisko, ktorého pôvod súvisí s označením hudobnej činnosti alebo osoby vykonávajúcej hudobné povolanie.

Etymologickým základom priezviska Hudák je slovenské apelatívum hudák, odvodené od podstatného mena hudba a slovesa hudieť / hudovať. V tradičnom jazykovom úze slovo hudák označovalo: hudobníka, hráča na hudobný nástroj (najmä ľudového muzikanta), prípadne speváka alebo zábavníka.
Pôvodne teda išlo o označenie osoby podľa činnosti, ktoré sa v procese antroponymizácie zmenilo na dedičné priezvisko.

Priezvisko Hudák je rozšírené najmä: na severnom a východnom Slovensku, v regiónoch s bohatou tradíciou ľudovej hudby (Kysuce, Orava, Šariš, Zemplín). Jeho geografické rozšírenie korešponduje s významom hudby v tradičnej vidieckej kultúre.

Pôvodné prešovské priezviská zanikli

Medzi ďalšie dnes veľmi rozšírené priezviská v meste Prešov patria: Baláž, Leško, Makula, Horváth, Sedlák, Baran, Kováč, Seman, Vaško, Krajňák, a pod…

Medzi typické prešovské priezviská sa v minulosti radili tieto:

Nemecké a meštianske (najstaršia vrstva). Tieto mená sú viazané na obdobie slobodného kráľovského mesta:
Fischer
Schmidt / Schmid
Klein
Binder
Hoffmann
Weiss
Keller
Schneider

Išlo najmä o patricijské a cechové rody (mäsiari, súkenníci, pivovarníci).

Latinizované a úradnícke podoby, bežné v mestských knihách a cirkevných záznamoch:
Fabricius
Pistor
Sartor
Molitor
Faber

Často ide o latinizované preklady pôvodných nemeckých alebo slovenských mien.

Maďarské a pomaďarčené meštianske mená (17.–19. storočie)
Najmä v období silnej maďarizácie:
Kovács
Szabó
Tóth
Nagy
Horváth
Mnohé z nich mali pôvodne inú jazykovú podobu.

Slovenské a slovakizované meštianske mená. Vznikali najmä v neskoršom období:
Kováč
Pekár
Mlynár
Pisár
Richtár

V Prešove sa nevyvinuli výrazné „typicky prešovské“ priezviská, pretože mesto bolo od stredoveku multietnickým obchodným a správnym centrom, kde sa miešali slovenské, nemecké, maďarské, rusínske a židovské rodiny. Obyvateľstvo sa v Prešove opakovane menilo v dôsledku migrácií, vojen, epidémií a politických zásahov, čo prerušilo kontinuitu pôvodných meštianskych rodov. Mnohé staré mestské priezviská zanikli, zmenili podobu alebo sa stratili spolu s odchodom či vymretím nositeľov. V 19. a 20. storočí mesto masovo prijímalo obyvateľov z okolitých regiónov, ktorí si priniesli regionálne, nie mestsky špecifické priezviská. Prešov preto dnes odráža skôr demografiu celého východoslovenského regiónu než vlastný uzavretý menný fond.