Technická dominanta mesta s príbehom

Vodárenská veža patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky mesta Prešov a zároveň je jednou z verejnosti prístupných vyhliadkových veží. Už viac než storočie tvorí výraznú súčasť panorámy mesta a pripomína obdobie, keď sa Prešov modernizoval a budoval svoju základnú infraštruktúru.

Presný dátum kolaudácie veže je stále neznámy

Autorom návrhu bol architekt Viliam Glasz (1882 – 1957), rodák zo Segedína. V Prešove sa usadil okolo roku 1910 a vodárenská veža patrí medzi jeho prvé realizácie v meste. Mimochodom architektovi Glaszovi sa pripisuje aj projekčné autorstvo ďalších architektonických dominánt Prešova: kino Olympia (1913), Bosákovu banku (1923-24), dnes už neexistujúca vila na Masarykovej 6, korčuliarsky pavilón pri Florianke, vilu na rohu Jarkovej a Florianovej ulici (južne oproti Mexiku), budovu ZUŠ Mikuláša Moyzesa, Vilu Jozefa Koreňa na Vajanského a pod, ktoré nesú spoločný rukopis.

Presný dátum výstavby sa (zatiaľ) nepodarilo jednoznačne určiť. Na základe archívnych materiálov a odborných článkov sa jej vznik datuje do obdobia po roku 1910 ale isto pred rokom 1912. Dôvodom pre takéto tvrdenie je školská úloha z geometrie , ktorá sa objavila v ročenke Evanjelického dištriktuálneho kolégia v Prešove z roku 1912:

„Geometria. Vodárenská veža mesta Prešov je z istého bodu vodorovnej roviny viditeľná pod uhlom 5°31’17“; z iného bodu, vzdialeného od prvého o 20 m, je viditeľná pod uhlom 3°10’10“. Aká je výška veže?“

Je teda zrejmé, že v roku 1912 už veža v Prešove stála.

Výstavba veže a jej parametre

Stavbu realizoval prešovský staviteľ Zajac. Veža vznikla ako súčasť projektu budovania modernej vodovodnej siete, ktorá mala zabezpečiť stabilné zásobovanie mesta vodou a zlepšiť hygienické podmienky obyvateľstva.

Vodárenská veža dosahuje výšku približne 29 metrov. V jej hornej časti sa nachádzal rezervoár s objemom približne 350 m³, ktorý slúžil na akumuláciu úžitkovej vody.

Hlavné funkcie veže:

• udržiavanie stabilného tlaku vody v rozvodnej sieti
• vytváranie zásob vody pre obdobia zvýšenej spotreby
• podpora rozvoja mesta na začiatku 20. storočia

Architektonicky ide o spojenie technickej účelnosti a estetického riešenia typického pre dané obdobie. Stavba nepôsobí iba ako utilitárny objekt, ale aj ako mestská dominanta.

Z vodárenskej veže – výhliadková atrakcia

Po tom, ako objekt prestal plniť svoju pôvodnú funkciu, prešiel prestavbou. V dolnej časti vznikla reštaurácia s obchodom a na vrchole boli vybudované presklené vyhliadkové priestory.

Vďaka svojej výške ponúka veža zaujímavý panoramatický výhľad na mesto a jeho okolie. Postupne sa tak z technického zariadenia stala atrakcia a miesto oddychu. Od roku 1990 ostala vodárenská veža dlhší čas nevyužívaná a začala postupne chátrať. Nedostatočná údržba sa podpísala na jej technickom stave, no napriek tomu si objekt zachoval historickú a architektonickú hodnotu.

Dnes je vnímaná ako významný symbol industriálnej histórie Prešova a pripomienka obdobia, keď sa mesto dynamicky rozvíjalo.

Prečo navštíviť vodárenskú vežu?

✔ patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky mesta
✔ je jednou z verejne prístupných vyhliadkových veží
✔ ponúka jedinečný výhľad na Prešov
✔ predstavuje dôležitú súčasť histórie mestskej infraštruktúry

Vodárenská veža je viac než len historická stavba. Je svedkom premien mesta, architektonickým dedičstvom začiatku 20. storočia a miestom, kde sa technika stretáva s výhľadom na moderný Prešov.