Prešovská Kalvária patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky na Slovensku a je neoddeliteľnou súčasťou histórie i identity mesta Prešov. Už viac ako 300 rokov je miestom viery, duchovného rozjímania, pútí aj oddychu. Barokový areál, ktorého výstavba prebiehala od začiatku 18. storočia, je národnou kultúrnou pamiatkou a každoročne ho navštevujú tisíce veriacich, turistov aj obyvateľov mesta.

S cieľom zachovať toto jedinečné miesto aj pre budúce generácie bola ešte v októbri 2023 spracovaná architektonická štúdia „Prešovská Kalvária – Miesto spájajúce nebo so zemou“. Dokument predstavuje komplexnú víziu postupnej revitalizácie celého areálu a vytvára odborný rámec pre jeho obnovu v nasledujúcich rokoch.

Veľkú zásluhu na koordinácii činnosti pri zrode tejto myšlienky ako aj zastrešenie komunikácie mal nebohý Roland Wittner.

História prešovskej Kalvárie

Vznik Kalvárie v Prešove bol, podobne ako mnohých ďalších mestách, úzko spätý s érou rekatolizácie, vrátane činnosti jezuitov. Iniciatíva na založenie Kalvárie vzišla z radov Spolku umierajúceho Krista, ktorý založili jezuitskí kňazi začiatkom 18. storočia.

Stavba prvých sakrálnych objektov sa začala r. 1720 a pokračovala do roku 1769. Niektoré kaplnky krížovej cesty vznikali ešte i v 19. storočí, a to až do r. 1893. Ako prvé posvätil jezuitský superior kaplnku Krista na Olivovej hore a kríž v jeseni 1721. Stavbu realizovali postupne v priebehu viacerých desaťročí z prostriedkov mesta a darcov spomedzi mešťanov a okolitej šľachty (barón Dessewffy, gróf Sirmai, grófka Barkóczyová, barón Klobušický, barón Medňanský, knieža Radziwill, richtár Juraj Smolník a i.). Celý komplex Kalvárie je tvorený kostolíkom sv. Kríža, štrnástimi kaplnkami so zastaveniami krížovej cesty, veľkou kaplnkou Svätých schodov, katakombami a cintorínom.

Kaplnky krížovej cesty vznikali postupne od r. 1721 do r. 1893. Krížová cesta pozostáva zo 14 zastavení a je tvorená týmito kaplnkami:1. Posledná večera, 2. na Olivovej hore, 3. Ježiš udretý pred veľkňazom Annášom, 4. Sväté chody, 5. Bičovanie, 6. Neznámy fundátor, 7. Ježišovo stretnutie s plačúcimi ženami, 8. Ukrižovanie, 9. Kristus na kríži, 10. Sňatie z kríža, 11. Uloženie do hrobu, 12. Zmŕtvychvstanie, 13. Neveriaci Tomáš, 14. Nanebovstúpenie.Všetky majú podobný tvar so štítovým priečelím, zdobeným ornamentmi a erbom donátora a polkruhovo zaklenutým vstupným portálom s bohato zdobenou mrežou.

Z popísaného tvaru vybočuje druhá dominanta Kalvárie, kaplnka Svätých schodov. Bola postavená r. 1765 podľa vzoru kaplnky Sancta Scala pri Lateránskom kostole v Ríme. Stavbu financoval litovský knieža Radziwill, ktorý prišiel do Prešova spolu s dvorom a osobnou gardou (kozákmi) v jeseni 1764. Kaplnku dal postaviť z vďačnosti mestu za poskytnutie azylu po nútenom úteku z Poľska. V priečelí nad vchodom je umiestnený jeho erb s darovacím nápisom, vnútrajšok vypĺňa 28 schodov s miestom pre relikvie svätých, oltár s kamennou plastikou Piety a nástenné maľby od O. Trtinu (2. polovica 18. st.).

Barokový Kostol svätého Kríža postavili na Kalvárii r. 1753. Stavbu viedol František Perger, ktorý staval tiež Kalváriu v Banskej Štiavnici. Nástenné maľby v interiéri sú dielom prešovského maliara Ondreja Trtinu. V kostole sv. Kríža vytvoril barokový priestor, ktorý využitím farieb a svetla opticky pôsobí oveľa väčším dojmom než akým je reálne. Nad oltárom sú tri kríže a sochy Panny Márie, Márie Magdalény a sv. Jána apoštola. Ku kostolíku boli v roku 1766 po oboch stranách pristavené dve bočné kaplnky. Z juhu- Božského srdca a zo severu- Božského hrobu. V roku 1767 postavili pod múrom stojacu dvojpodlažnú kaplnku a plastikou „Ecce homo!“. Organ inštalovali r. 1768. V kostole sú tri zvony, z r. 1752, 1774 a 1824.

Komplex Kalvárie bol dokončený r. 1769, keď sa na sviatok Povýšenia sv. Kríža dňa 14. septembra konala slávnosť posviacky a odpustová slávnosť. Odpustové slávnosti sv. Kríža sa konajú každoročne za účasti tisícok veriacich z Prešova a širokého okolia.

Vízia založená na rešpekte k histórii

Hlavnou myšlienkou štúdie je citlivá obnova Kalvárie pri zachovaní jej historického, architektonického a duchovného charakteru. Nejde o vytvorenie nového priestoru, ale o návrat k hodnotám, ktoré toto miesto reprezentuje už stáročia.

Autori štúdie zdôrazňujú, že Prešovská Kalvária je predovšetkým významným pútnickým miestom Košickej arcidiecézy, no zároveň disponuje veľkým potenciálom stať sa ešte významnejším centrom kultúrneho, spoločenského, turistického a rekreačného života. Revitalizácia má preto posilniť jej duchovnú funkciu a zároveň vytvoriť kvalitné prostredie pre všetkých návštevníkov.

Čo je cieľom revitalizácie?

Štúdia vychádza z presvedčenia, že obnova Kalvárie nie je iba rekonštrukciou historických objektov. Ide o komplexný proces, ktorý má:

• zachovať jedinečné kultúrne a historické dedičstvo,
• posilniť duchovný význam pútnického miesta,
• zlepšiť dostupnosť a bezpečnosť celého areálu,
• obnoviť prírodné prostredie Kalvárskeho kopca,
• rozšíriť možnosti oddychu, rekreácie a vzdelávania,
• podporiť rozvoj pútnického a kultúrneho turizmu,
• vytvoriť priestor pre aktívne zapojenie miestnej komunity.

Komplexný prístup k obnove

Architektonická štúdia rozdeľuje revitalizáciu do viacerých tematických okruhov. Medzi najdôležitejšie patria obnova Krížovej cesty a všetkých národných kultúrnych pamiatok v areáli, revitalizácia zelene a prírodno-krajinárskeho parku, úprava chodníkov, schodísk a verejných priestranstiev, riešenie dopravnej dostupnosti vrátane peších a cyklistických trás, modernizácia verejného osvetlenia, obnova drobnej architektúry či riešenie technickej infraštruktúry. Samostatná pozornosť je venovaná tiež cintorínu, kryptám, oporným múrom a ďalším historickým objektom, ktoré si vyžadujú odbornú obnovu.

Dôležitou súčasťou návrhu je aj ochrana areálu pred vandalizmom, riešenie geologických pomerov svahu, odvodnenie územia a zabezpečenie dlhodobej starostlivosti o celý komplex.

_{autor fotografie J. Štovka}

Nové možnosti pre návštevníkov

Štúdia prináša aj viacero návrhov, ktoré majú zvýšiť atraktivitu Kalvárie bez narušenia jej historického charakteru. Uvažuje sa napríklad o vytvorení informačného centra, organizovaní kultúrnych a duchovných podujatí, vzdelávacích programoch pre školy, rozvoji turistických trás či budovaní oddychových zón. Cieľom je, aby bola Kalvária miestom, kde sa prirodzene stretáva duchovný život s kultúrou, históriou a prírodou.

Obnova bude prebiehať postupne

Revitalizácia je navrhnutá ako dlhodobý proces rozdelený do viacerých etáp.

V prvej fáze sa počíta s prípravou potrebnej projektovej dokumentácie, geologických prieskumov, statickým zabezpečením ohrozených častí, rekonštrukciou chodníkov, schodísk, úpravou zelene a riešením dopravnej dostupnosti.

V strednodobom horizonte štúdia navrhuje vznik Kalvárskej kaviarne, informačného centra, vyhliadkovej terasy či úpravu Kalvárskej lúky. Súčasťou rozvoja majú byť aj nové turistické a cyklistické trasy a rozšírenie kultúrnych a vzdelávacích aktivít.

Dlhodobou víziou je vytvoriť z prešovskej Kalvárie moderné duchovné, kultúrne a vzdelávacie centrum, ktoré bude zároveň atraktívnym cieľom pútnikov, turistov i obyvateľov mesta.

Spoločný projekt pre celé mesto

Realizácia tejto vízie si vyžiada spoluprácu Rímskokatolíckej farnosti sv. Mikuláša, mesta Prešov, Prešovského samosprávneho kraja, odborníkov, pamiatkarov aj širokej verejnosti. Financovanie sa predpokladá z kombinácie európskych fondov, verejných zdrojov, grantov, sponzorských príspevkov a ďalších možností podpory.

Prešovská Kalvária je jedným z najvzácnejších symbolov mesta. Predložená architektonická štúdia predstavuje prvý krok k tomu, aby sa toto výnimočné miesto zachovalo v celej svojej historickej, duchovnej aj kultúrnej hodnote a zároveň dokázalo citlivo reagovať na potreby 21. storočia. Cieľom nie je meniť jeho podstatu, ale vytvoriť podmienky, aby zostalo miestom, ktoré bude spájať nebo so zemou aj pre ďalšie generácie.