Niektoré miesta si pamätáme podľa adresy. Iné podľa človeka, ktorý tam sedel vedľa nás. Kino Scala patrí k tým druhým. Do jeho príbehu sa zmestili filmové lásky, detské očarenie, potlesk aj tiché chvíle, keď sa rozsvietila sála a nám sa ešte nechcelo odísť. Dnes, keď je pripravená jeho kompletná rekonštrukcia, sa otvára príležitosť dopriať tomuto vzácnemu miestu ďalšie pokračovanie.

Keď na Masarykovej prvýkrát zhasli svetlá

Bol december 1931. Prešov mal inú tvár, ulice iný rytmus a návšteva kina v sebe niesla prísľub výnimočného večera. Dvanásteho decembra sa v Scale uskutočnilo prvé premietanie. Začal sa príbeh, ktorý odvtedy sprevádza celé generácie obyvateľov mesta.

Denník Slovenský východ 1931

Budovu navrhol významný košický architekt Ľudovít Oelschläger. Scala priniesla do Prešova veľkorysý priestor a sebavedomie modernej architektúry. Návštevníkov vítala vstupná pasáž s pokladňou a obchodíkmi, v podzemí sa nachádzal podnik s pôvabným názvom Cici bar. Už samotný príchod mohol byť malou spoločenskou udalosťou. (Zdroj: Divadelný ústav – história kina Scala)

Predstavme si ten okamih: posledné rozhovory utíchajú, oči si privykajú na tmu a na plátne sa objaví svet, do ktorého sa dá na chvíľu vstúpiť. Vonku zostáva december. Vnútri sa začína cesta.

Miesto, kde ožívalo aj javisko

Scala mala od začiatku aj javisko. Pod jej strechou tak našli miesto ochotníci i hosťujúce profesionálne divadelné spoločnosti. Filmové obrazy sa striedali so živým hlasom, svetlom reflektorov a napätím, ktoré vzniká medzi hercom a publikom.

V júni 1937 tu ochotníci uviedli Čapkovu Bielu nemoc. Pre náročnú inscenáciu upravili javiskový priestor a dobový ohlas ju označil za mimoriadnu udalosť prešovského ochotníckeho divadla. Už v prvých rokoch svojej existencie tak Scala ukazovala, koľko podôb môže mať jeden kultúrny domov. (Zdroj: Divadelný ústav – Scala a Biela nemoc)

Akoby si budova od začiatku zvykala na to, že každý večer môže patriť inému príbehu.

Meno, v ktorom znie veľký svet

Scala. Už samotné meno má v sebe čosi slávnostné — akoby sľubovalo večer, na ktorý si vezmeme krajší kabát a zabudneme sledovať hodiny. Jeho najslávnejšou nositeľkou je milánska opera Teatro alla Scala, otvorená v roku 1778, ktorá svoj názov zdedila po kostole Santa Maria alla Scala, stojacom na jej mieste. V európskej kultúrnej predstavivosti sa tak Scala spája s operou, eleganciou a výnimočným umeleckým zážitkom. Rovnaké meno dostalo v roku 1935 kino v Brne a od roku 1938 ho nieslo aj elegantné kino v budove dnešného divadla Bagatela v Krakove. Prešovská Scala tak svojím názvom patrí do širšieho európskeho príbehu divadelných a filmových sál. Hoci presný dôvod jeho pôvodného výberu zostáva otvorený, môžeme v ňom počuť ozvenu sveta, v ktorom sa za dverami kina začínala malá slávnosť. A kúsok tejto slávnosti mal aj Prešov na svojej Masarykovej ulici. (Zdroje: Teatro alla Scala, Encyklopédia dejín Brna, história divadla Bagatela)

Tokajík, Panoráma, Scala. A medzi nimi naše životy

Mená sa v priebehu desaťročí menili. Kino poznali Prešovčania aj ako Tokajík či Panorámu. Každému môže byť najbližšie práve to pomenovanie, ktoré stálo nad jeho vlastnou mladosťou. V decembri 2009 sa kino vrátilo k pôvodnému názvu Scala. Pod správou Parku kultúry a oddychu dostalo po základných úpravách aj pódium pre kapely a divadelné predstavenia a priestor tu opäť získal filmový klub. (Zdroj: Časopis Prešovskej univerzity Na pulze, 2010)

História kina sa však nedá celá zapísať do zoznamu názvov a dátumov.

Je aj v spomienke na ruku, ktorú sme sa v prítmí odhodlávali chytiť. Na rodiča, ktorý nás prvýkrát priviedol pred veľké plátno. Na školské predstavenie, počas ktorého bolo také ťažké zostať potichu. Na cestu domov, keď sme ešte rozoberali poslednú scénu a na chvíľu sa cítili ako jej hrdinovia.

Možno už nevieme názov filmu. Tvár človeka vedľa nás si pamätáme dodnes.

Keď príbeh pokračuje aj po titulkoch

V novšej kapitole Scaly majú svoje miesto aj filmové festivaly. Program festivalu POCITY FILM sem priviedol filmy, tvorcov i pohľady do minulosti samotného Prešova. V roku 2019 sa tu premietal napríklad film Nech je svetlo za osobnej účasti režiséra Marka Škopa a súčasťou programu bola aj sekcia Prešovská história. (Zdroj: Archív festivalu POCITY FILM)

Takéto večery majú osobitnú atmosféru. Film sa skončí, no ľudia ešte zostávajú. Rozhovor sa presunie do foyer alebo pokračuje cestou ulicou. To, čo sa odohralo na plátne, si každý odnáša trochu inak.

Aj preto má staré mestské kino svoje nezameniteľné miesto. Človek sa doň vracia s vedomím, že tu už kedysi sedel. A s nádejou, že znovu zažije niečo, čo v ňom zostane.

Aj dom spomienok potrebuje starostlivosť

Takmer storočie života zanecháva stopy. Na budove aj na nárokoch, ktoré na ňu kladieme. Priestor, ktorý slúžil predchádzajúcim generáciám, potrebuje obnovu, aby mohol dobre slúžiť tým ďalším.

Príprava rozsiahlej rekonštrukcie dostala konkrétny impulz v máji 2023, keď mesto podpísalo zmluvu na vypracovanie projektovej dokumentácie s ateliérom STOA architekti. Mestský akčný plán na roky 2026 – 2027 už uvádza zhotovenú kompletnú dokumentáciu pre stavebné povolenie. Zámer počíta s modernizáciou, zvýšením energetickej úspornosti a vytvorením priestoru pre viaceré umelecké žánre. (Zdroj: Mesto Prešov – príprava obnovy, Akčný plán Prešov 2030 na roky 2026 – 2027)

Dnes tak máme pripravenú kompletnú rekonštrukciu Scaly. Pred nami je úloha premeniť pripravený projekt na obnovený priestor, v ktorom bude opäť prirodzené stretávať sa, tvoriť a zostať o chvíľu dlhšie.

Pri takejto obnove záleží aj na citlivosti. Na schopnosti rozpoznať, čo dáva budove jej charakter. Aby sme pri ďalšom vstupe mohli cítiť tú známu blízkosť: áno, toto je naša Scala.

Viac o rekonštrukcii nájdete na tomto odkaze: https://www.presov.sk/mesto-presov-urobilo-vyznamny-krok-v-ramci-obnovy-kina-scala-oznam/mid/491238/ma0/all/.html

Aby raz mali na čo spomínať aj naše deti

Pre niekoho zostane Scala navždy Panorámou. Pre iného bude miestom prvého koncertu, divadelného zážitku či večera, na ktorý sa nedá zabudnúť. Každá generácia si v nej našla vlastný príbeh. Pripravená rekonštrukcia prináša nádej, že k nim pribudnú ďalšie. Že sem raz privedieme deti alebo vnúčatá a pri vstupe im povieme: „Sem sme chodievali aj my.“

Potom sa usadíme. Rozhovory postupne utíchnu. Svetlá pomaly zhasnú.

Pozrite sa ako bude vyzerať: https://www.facebook.com/reel/2697819270687511