BLOG

V Prešove sa môže schyľovať k súboju dvoch veľkých blokov. Podporí Pavlovičová Hagyariho?

PREŠOV – Do volieb primátora zostávajú necelé tri týždne a prešovská volebná kampaň vstupuje do fázy, v ktorej už nemusí byť najdôležitejšou otázkou iba to, koľko percent získava jednotlivý kandidát. Oveľa dôležitejšie môže byť, či do volebnej soboty príde všetkých šesť – a ak nie, kam sa presunie ich politická a voličská podpora.


O post primátora Prešova sa 24. októbra uchádza šesť kandidátov. Za Františkom Oľhom stoja Progresívne Slovensko, Demokrati a DS-ODS. Rastislava Mochnackého podporuje KDH spolu s Hnutím Slovensko, SaS, Konzervatívcami – Kresťanskou úniou, Za ľudí a NOVA. Svetlana Pavlovičová kandiduje s podporou Smeru-SD, SNS, Sme rodina a Bratov Slovenska. Pavel Hagyari, Artúr Benes a Martin Eštočák kandidujú ako nezávislí.

Na prvý pohľad ide o súboj šiestich mien. Politická mapa, ktorá sa za nimi vytvorila, však ponúka aj inú možnosť. Parlamentná opozícia vstupuje do prešovských volieb rozdelená medzi Oľhu a Mochnackého. Strany súčasnej vládnej koalície majú vlastnú kandidátku Pavlovičovú, zatiaľ čo bývalý primátor Hagyari stojí mimo straníckych štruktúr. Práve posledné týždne kampane ukážu, či toto rozloženie vydrží až do otvorenia volebných miestností.

Dôjde v Prešove k spájaniu síl?

Prešov totiž volí primátora v jednom kole. Druhá šanca na spájanie kandidátov po prvom kole nepríde. Víťazom sa stane ten, kto získa najviac platných hlasov, a rozdrobenie podpory medzi politicky blízkych kandidátov preto môže ovplyvniť výsledok podstatne viac než v dvojkolovom systéme.

Do hry sa tak dostáva otázka, ktorá zatiaľ zostáva iba hypotetická: čo by sa stalo, keby sa časť kandidátov pred voľbami vzdala?

Dva politické pohyby by dokázali výrazne ovplyvniť výsledok volieb

Prvým by bolo odstúpenie Svetlany Pavlovičovej a jej podpora pre Pavla Hagyariho. Žiadna takáto dohoda zatiaľ nebola verejne potvrdená a Hagyari zostáva nezávislým kandidátom. Ak by však Pavlovičová z volebného súboja odišla a strany, ktoré ju podporujú, by vyzvali svojich voličov na podporu Hagyariho, na jednej strane súboja by sa mohla sústrediť podstatná časť voličov dnešnej vládnej koalície. Indície k tomuto kroku sú viac než veľké. Vyhlásenie predsedu strany Smer-SSD o tom, že ak kandidát strany nebude mať šancu na úspech strana ho stiahne a podporí toho kandidáta, ktorý bude mať lepšie výhliadky poraziť kandidáta opozičných politických strán. V prípade kadidátky Laššákovej na prešovskú županku to už strana Smer-SSD aj urobila. Zároveň politické strany Smer-SSD a Sme rodina už v minulosti svoju volebnú podporu P. Hagyrimu poskytli.

Septembrový prieskum agentúry Biznis.Help nameral Hagyarimu 35,9 percenta a Pavlovičovej šesť percent. Ich jednoduchý súčet predstavuje 41,9 percenta. Takýto výpočet však nemožno považovať za volebnú prognózu. Voliči Pavlovičovej by po jej prípadnom odstúpení nemuseli automaticky prejsť k Hagyarimu. Časť by mohla zostať doma, časť si vybrať iného kandidáta. Dôležitejší než samotný súčet percent by preto bol politický signál. Nezávislý Hagyari by sa v takom prípade stal kandidátom, ku ktorému by sa mohla sústrediť podpora Smeru-SD, SNS, Sme rodina a Bratov Slovenska.

Podobná otázka stojí aj na opačnej strane politického spektra

Rastislav Mochnacký má za sebou širokú koalíciu od KDH a Hnutia Slovensko cez SaS až po Za ľudí či NOVA. Františka Oľhu podporujú Progresívne Slovensko, Demokrati a DS-ODS. Ak by sa Mochnacký rozhodol nepokračovať a podporil Oľhu, na jednej strane by sa ocitla mimoriadne široká zostava opozičných strán – od progresívneho a liberálneho prostredia až po konzervatívnych a kresťanskodemokratických voličov. Ani o takomto kroku dnes nie je verejne potvrdená dohoda.

Septembrové čísla navyše ukazujú, prečo sa s podobnými scenármi musí pracovať opatrne. Biznis.Help nameral Oľhovi 31,9 percenta a Mochnackému 3,3 percenta. Iný septembrový prieskum Vox Politico však medzi rozhodnutými respondentmi zaznamenal Oľhu na úrovni 50,7 percenta a Mochnackého na 11,1 percenta. Rozdiely medzi prieskumami sú natoľko výrazné, že mechanické skladanie jednotlivých percent by vytváralo skôr ilúziu presnosti než spoľahlivú predpoveď.

V politike platí, že 1 + 1 = 1,5

Politické spájanie automaticky neznamená spájanie voličov. Otázkou by bolo, koľko voličov KDH alebo Hnutia Slovensko by bolo ochotných prejsť ku kandidátovi podporovanému Progresívnym Slovenskom. Rovnako nie je možné bez ďalších dát určiť, koľko voličov Pavlovičovej by po jej odstúpení skutočne nasledovalo odporúčanie podporiť nezávislého Hagyariho.

Ak by však nastali oba pohyby súčasne, charakter prešovských volieb by sa výrazne zmenil. Na jednej strane by zostal Hagyari, za ktorým by hypoteticky stála podpora strán okolo Pavlovičovej. Na druhej Oľha, za ktorým by sa spojila veľká časť parlamentnej opozície. Benes a Eštočák by síce naďalej zostávali v súboji, hlavná politická konfrontácia by sa však mohla sústrediť okolo dvoch veľkých blokov.

Komunálne voľby ako test spolupráce pre veľké parlamentné voľby

A práve vtedy by sa z komunálnych volieb mohol stať aj miestny test celoslovenskej politiky. Doterajší súboj osobností, programov a predstáv o riadení Prešova by dostal ďalšiu vrstvu. Proti sebe by už nestáli iba kandidáti na primátora, ale aj dva široké politické tábory. Stranícka príslušnosť a postoj k celoštátnej politike by mohli začať pri rozhodovaní voličov hrať väčšiu úlohu, než je pri komunálnych voľbách zvykom. Predseda Smeru jasne politicky definoval politický cieľ svojej strany – poraziť kandidátov opozície. Teraz je loptička na strane opozičných parlamentných strán? Dokážu sa spojiť pre víťazstvo?

Test politického kompasu KDH

Pre politickú stranu KDH sú tieto voľby ale aj celková politická situácia v krajine zjavne veľkou dilemou. Zachovať si nepoškvrnenú tvár prísneho konzervativizmu alebo sa spoločne s liberálmi pobiť o demokratickú podstatu štátu? KDH inklinuje k prvému. Už to nie je to KDH z antimečiarovských čias. Dokázali to spoločným hlasovaním s vládnymi stranami za zmenu ústavy, ale aj odmietaním podpory Progresívneho Slovenska v župných voľbách a pod. Namiesto vytvárania silného spoločného opozičného bloku sa chcú zrejme sami pobiť o Republikou a vládnymi stranami vykradnutý konzervatívny voličský priestor, priam v duchu chalúpkovského vyzvania: „…a voľ Ty nebyť ako byť s liberálmi!“

Čo hovoria stávkové kancelárie? Oľha posilňuje, Hagyari stráca pozíciu hlavného favorita

Do tohto obrazu vstupujú aj stávkové kancelárie. Stávkové kurzy sa od septembra výrazne rozišli. Kurzy síce nemožno zamieňať s volebnými preferenciami, pretože nevznikajú na reprezentatívnej vzorke voličov, ich pohyb však ukazuje, ako bookmakeri a stávkový trh v čase prehodnocujú pravdepodobnosť víťazstva jednotlivých kandidátov. A práve v Prešove sa tento obraz za niekoľko týždňov zmenil pomerne výrazne.

Keď Tipsport otvoril trh, František Oľha mal kurz približne 1,60, zatiaľ čo jeho najvážnejší súper Pavel Hagyari 2,40. Rozdiel medzi nimi teda nebol dramatický a stávkový trh na začiatku pripúšťal pomerne otvorený súboj. Koncom septembra sa však Oľhov kurz prepadol najprv na 1,20 a následne až na 1,12. Hagyari sa pohyboval opačným smerom – z pôvodných 2,40 na 3,90 a neskôr na 4,50. Rastislav Mochnacký sa naopak z pôvodných 6,00 prechodne posunul na 4,50 a aktuálne je v Tipsporte na úrovni 5,00. www.finreport.sk

Ešte názornější je pohľad na kurzy z 23. septembra. Vtedy ponúkal Tipsport na Oľhu 1,50, Hagyariho 2,50, Mochnackého 5,00, Pavlovičovú 7,00, Benesa 15,00 a Eštočáka 50,00. K 4. októbru boli kurzy 1,12 – 4,50 – 5,00 – 12,00 – 30,00 – 88,00. Za necelé dva týždne sa teda kurz na Oľhovo víťazstvo výrazne skrátil, zatiaľ čo pri Hagyariho, Pavlovičovej, Benesovi a Eštočákovi sa zvýšil. Mochnacký zostal približne na rovnakej úrovni. 

Najnovší údaj z Niké, ktorý je zachytený v aktuálnej kurzovej ponuke, ukazuje prakticky rovnaký obraz. Oľha má kurz 1,13, Hagyari 5,00, Mochnacký 5,00, Pavlovičová 13,00, Benes 30,00 a Eštočák 85,00. Dve veľké stávkové kancelárie sa tak dnes v hodnotení prešovských volieb pozoruhodne približujú: Oľhu považujú za výrazného favorita a Hagyari s Mochnackým tvoria s odstupom druhú skupinu.

Politologicky je však dôležité nepremeniť kurzy na „preferencie“. Kurz 1,13 neznamená, že Oľha má podporu 88 percent voličov, rovnako ako kurz 5,00 neznamená päťpercentnú volebnú podporu. Ak sa kurzy matematicky prepočítajú cez ich implicitné pravdepodobnosti a následne očistia od marže stávkovej kancelárie, dostávame skôr odhad šance na samotné víťazstvo, nie odhad výsledku volieb. Pri dnešných kurzoch Niké by takýto prepočet dával Oľhovi približne 63 % trhovej pravdepodobnosti víťazstva, Hagyariho a Mochnackého približne po 14 %, Pavlovičovej okolo 5,5 %, Benesovi približne 2,4 % a Eštočákovi necelé 1 %. Ide o model stávkového trhu, nie o volebný model.

Ešte zaujímavejší než samotná dnešná hodnota je preto smer pohybu kurzov. Pri otvorení trhu bol pomer medzi Oľhom a Hagyarim približne 1,60 ku 2,40. Dnes je to v Tipsporte 1,12 ku 4,50 a v Niké 1,13 ku 5,00. Trh teda počas kampane neprešiel od jedného favorita k druhému. Naopak, postupne sa vzdialil od predstavy vyrovnaného súboja a začal výraznejšie oceňovať scenár Oľhovho víťazstva. Tipsport už koncom septembra potvrdil, že jeho kurz klesol z 1,60 na 1,20, zatiaľ čo Hagyariho stúpol z 2,40 na 3,90. SITA

Tento trend navyše nie je výsledkom iba jednej stávkovej kancelárie. K 4. októbru mala Fortuna Oľhu na kurze 1,10 a DOXXbet na 1,12. Hagyari bol v rovnakom čase na 5,00, respektíve 4,20. Tri nezávislé kurzové ponuky tak vytvárali veľmi podobnú hierarchiu kandidátov. stavkynavolby.sk

Opatrnosť je však namieste najmä pre veľkosť trhu. V Tipsporte smerovalo k 4. októbru podľa zverejnených údajov 94 percent stavených peňazí na Oľhu a šesť percent na Mochnackého, pričom na ostatných kandidátov prakticky nič. stavkynavolby.sk Z údajov, ktoré boli v ponuke viditeľné už predtým, pritom vyplývalo, že išlo iba o stovky eur. Pri takto nízkej likvidite môže aj niekoľko väčších stávok ovplyvniť rozloženie vkladov podstatne viac, než by bolo možné na veľkom stávkovom trhu. Bookmaker navyše kurz neurčuje iba podľa toho, čo si myslí o výsledku volieb, ale aj podľa vlastného rizika, prijatých stávok a potreby vyvažovať svoju expozíciu.

Stávkové kurzy preto nemožno použiť ako dôkaz, že sa volebná podpora Františka Oľhu zvýšila na úkor Pavla Hagyariho. Možno z nich však korektne vyčítať niečo iné: trh dnes hodnotí Oľhovo víťazstvo podstatne vyššie než na začiatku kampane a Hagyariho šance podstatne nižšie. V prípade Mochnackého zostáva hodnotenie bookmakerov relatívne stabilné, zatiaľ čo pri Pavlovičovej, Benesovi a Eštočákovi sa kurzy postupne predĺžili.

A práve tu vzniká zaujímavý rozpor s prieskumami. Septembrový prieskum Biznis.Help ešte ukazoval Hagyariho na 35,9 percenta a Oľhu na 31,9 percenta, kým Vox Politico medzi rozhodnutými respondentmi nameral Oľhovi 50,7 percenta a Hagyarimu 27,3 percenta. Stávkové kancelárie sa dnes prikláňajú oveľa výraznejšie k druhému obrazu súťaže. Ani to však neznamená, že ho potvrdzujú – prieskum verejnej mienky a stávkový trh merajú dve principiálne odlišné veci.

Ak teda chceme vývoj kurzov čítať politologicky korektne, ich hlavnou správou nie je, koľko percent by dnes jednotliví kandidáti získali. Správou je, ako výrazne sa od začiatku kampane zmenilo hodnotenie ich šance voľby vyhrať. A v tomto ukazovateli je trend zatiaľ jednoznačný: Oľha posilnil, Hagyari oslabil, Mochnacký sa drží a zostávajúca trojica sa v očiach stávkového trhu od súboja o víťazstvo vzdialila.

O to zaujímavejší je rozdiel medzi septembrovými prieskumami a októbrovým stávkovým trhom. Kým jeden zo septembrových prieskumov ukazoval tesný súboj Hagyariho s Oľhom, súčasné kurzy vykresľujú úplne inú situáciu. Avšak bez nového, metodicky transparentného prieskumu však nemožno povedať, či ide o skutočnú zmenu nálad medzi Prešovčanmi alebo iba o zmenu očakávaní ľudí, ktorí na výsledok volieb stavili.

Rozhodnú nerozhodnutí?

Zostáva ešte jedna veľmi významná skupina voličov. Nerozhodnutí. V prieskume Biznis.Help ich bolo 11,9 percenta, v inom septembrovom meraní podstatne viac. Navyše s blížiacimi sa voľbami môže nastúpiť strategické hlasovanie. Volič nemusí dať hlas kandidátovi, ktorý je mu najbližší, ale tomu, o ktorom nadobudne presvedčenie, že má reálnu možnosť presadiť sa.

Preto dnes nie je najzaujímavejšou otázkou, či možno k Hagyarimu pripočítať šesť percent Pavlovičovej alebo k Oľhovi percentá Mochnackého. Takto sa voliči nesprávajú. Oveľa dôležitejšie bude sledovať, či všetkých šesť kandidátov zostane v súboji až do 24. októbra.

Pretože jediná veta môže ešte celú volebnú mapu Prešova prekresliť: „Odstupujem a podporujem…“

Zatiaľ ju nevyslovil nikto.

Tags:

No responses yet

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

This will close in 0 seconds